Z histórie homeopatie

Základy homeopatie siahajú až do doby pred 2400 rokmi /Hippokrates/. Hippokrates bol považovaný za jedného z najvýznamnejších lekárov všetkých čias, ktorý položil základy niekoľkých oborov medicíny. Ustanovil pravidlo podobnosti.

Neskôr to bol lekár, alchymista, liečiteľ a astrológ Paracelsus. Položil základy modernej medicíny i farmakológie, je považovaný za zakladateľa farmaceutickej chémie a kľúčovú osobnosť v rámci rozvoja homeopatie.

Ale až Dr. Samuel Hahnemann /1755-1843/, ktorý bol znechutený necitlivými lekárskymi praktikami svojej doby, začal experimentovať s homeopatiou. So skupinou zdravých dobrovoľníkov, ktorým podával byliny a neskôr aj iné látky, skúmal ich účinky na ľudský organizmus. Zaznamenával príznaky, ktoré sa po ich nasadení začali prejavovať. Hahnemann navrhol metódu postupného a systematického riedenia pôvodnej substancie. Po každom nariedení substanciu pretrepával a pomocou tejto metódy pripravil lieky, ktoré mali prekvapivo výraznejšie účinky ako pôvodná koncentrovaná esencia. Táto metóda sa používa dodnes.

Ďalšie dôležité osobnosti: Dr. Konstantine Hering - priekopník homeopatie v USA, Dr. James Tyler Kent, ktorý vypracoval presný spôsob postupu liečby, Dr. Wiliam Boericke /vynikajúca Homeopatická matéria medica s repertóriom/ a mnoho ďalších.

Zo žijúcich homeopatov ma najviac oplyvnil Louis Klein FSHom /Miazmy a nozody/, Dr. Robin Murphy /Homeopatické syntetické repertórium/ a Ian Watson /Sprievodca metódami homeopatickej liečby/.